Igor Bukovský: Zdravo žiť je ľahké!

Človek žije z toho, čo zje. To, čo jeme, nám môže predĺžiť, ale aj skrátiť život. Výživa sa stáva dôležitým nástrojom prevencie a liečby mnohých chorôb. Tvrdí to MUDr. Igor Bukovský, PhD., ktorý sa už vyše 16 rokov venuje otázkam zdravej výživy.

Autor: Archív

Vo svojej ambulancii okrem iného denne radíte, aby sme sa dobre naraňajkovali. Čím začínate deň vy?

– Aj dnes som hneď po zobudení vypil veľký pohár vody a potom som zjedol poriadnu porciu zapekaných ovsených vločiek s čerstvými jahodami, vlašskými orechmi, ovsenými otrubami a všetko to bolo zaliate sójovým mliekom

. Bolo toho tak veľa, že sa môžem venovať pacientom aj do druhej poobede.

Niektorí odborníci propagujú, že dopoludnia treba jesť len surové ovocie, lebo organizmus sa očisťuje. Mnohé celebrity si to pochvaľujú. Čo je na tom pravdy z fyziologického hľadiska?

– Fyziológia človeka žiadnu samostatnú fázu „očisťovania“ nepozná. Odbúravanie splodín látkovej premeny prebieha neustále. Podľa súčasných poznatkov raňajky stále ostávajú najdôležitejším denným jedlom. Mali by obsahovať nielen sacharidy, ale aj bielkoviny a tuky. Podporuje to činnosť žlčníka a bráni vzniku žlčových kameňov. Ľudia, ktorí neraňajkujú, majú 3 až 4 razy väčšie riziko ich vzniku a počas dopoludnia vykazujú horšie výsledky kognitívnych testov

.

Nikdy si neberte muža, ktorému je jedno, čo zje. To je úvodná veta vašej najnovšej knihy Návod na prežitie muža. Ako to myslíte?

– To som nevymyslel ja. To je jedna z rád, ktoré o nás mužoch čítajú ženy vo svojich časopisoch. Keď však nad tým začnete rozmýšľať, zistíte, že je v tom veľa pravdy. Muž, ktorému je jedno, čo zje, nemôže ostať zdravý a skôr alebo neskôr prestane byť oporou rodiny. Muž, ktorému je jedno, čo zje, bude taký istý aj v iných veciach – bude mu to „jedno“ a to ženy na svojom partnerovi málokedy ocenia.

Mnohé ženy to majú s mužmi ťažké. Vytrvalo sa bránia radám o zdravej výžive. Vaša kniha sa však stala doslova trhákom, dokonca predbehla aj také bestsellery, ako je Harry Potter a či Da Vinciho kód. Je to signál, že sa začínajú konečne intenzívnejšie zaujímať o svoje zdravie?

– To neviem, ale úprimne sa teším z dôvery, ktorú mi ľudia prejavili obrovským záujmom o túto knihu. V hudobnom priemysle by kniha už mala multiplatinovú cenu a to sa podarilo za necelých 6 mesiacov. Verím, že je to aspoň sčasti prejav rastúceho záujmu o prirodzený spôsob pestovania vlastného zdravia. Dostávam na knihu veľa ohlasov a mnohé z nich sú odmenou neporovnateľne väčšou ako autorský honorár, pretože keď dostanem mail s poďakovaním za nového manžela, ktorý sa doma po prečítaní „objavil“, cítim, že tá tvrdá práca na knihe mala zmysel.

O zdravej výžive počúvame denne. Ale niekedy je dosť ťažké zorientovať sa, komu veriť a čo je správne. Ľudia môžu byť zmätení, lebo aj lekári si navzájom protirečia. Napríklad v otázke tukov jedného dňa čítame, že zdravší je margarín, druhý deň zas odporúčanie uprednostňovať maslo či dokonca masť...

– Áno, sú lekári, ktorí odporúčajú bravčovú masť, ba dokonca ju „kupujú“ od svojich pacientov. Aké na to majú dôvody, neviem. Vyprážať, a ešte k tomu na živočíšnej masti je úplne nevhodné a nechápem, ako to môžu ešte dnes niektorí lekári odporúčať. Je to veľmi nezodpovedné. Moja reakcia je: Najlepší

tuk obsahujú olivy, avokádo, ľanové a sezamové semeno, orechy, arašidy, slnečnica, repka. Tuk týchto rastlín je ideálny, ak je vyrobený za studena a používa sa bez tepelnej úpravy.

Ženám je jasné, čo práve letí v obliekaní. Podliehajú aj potraviny módnym trendom?

– V istom význame slova áno. „Najmódnejšie“ je dnes fialové, červené, oranžové, tmavozelené a žlté ovocie a zelenina, pretože obsahujú fytochemikálie, rastlinné farbivá, ktoré majú antioxidačné účinky. Veľký záujem vedcov je napríklad o paradajky či červený melón, ktoré obsahujú červený pigment lykopén. Ten okrem iného účinne chráni mužov pred rakovinou prostaty. Ale aj brokolica, ružičkový kel, čínska kapusta, špenát a iná tmavozelená listová zelenina sú stále ostro sledované pre svoj liečivý potenciál. V poslednom čase sa veľkej pozornosti teší aj ľanové semeno pre svoj pozitívny účinok v prevencii a liečbe nielen ochorení srdca a ciev, ale dokonca aj rakoviny a osteoporózy.

Otázkam výživy sa venujete vyše 16 rokov. Možno ešte očakávať nejaké závažné objavy, ktoré by úplne zmenili naše súčasné predstavy o správnej výžive?

– Nemyslím si, že nás čaká nejaká prevratná zmena v odporúčaniach. Základom skutočne ostanú prirodzené potraviny. Najmodernejšie poznatky a výskumy hovoria, že strava

človeka má pozostávať predovšetkým z obilnín, zo strukovín, zeleniny, z ovocia, orechov, olejnatých semien a nízkotučných kvasených mliečnych výrobkov. Určite sa dočkáme nejakých nových poznatkov o niektorých látkach v určitých potravinách, ale to nezmení súčasné odporúčania. Možno však očakávať odpoveď na otázku, či kravské mlieko nemá na človeka viac negatívnych ako pozitívnych vplyvov, a to by mohlo ovplyvniť súčasný postoj k odporúčaniu konzumácie mlieka.

Ktoré potraviny považujete za zvlášť problematické, agresívne?

– Obávam sa, že ten zoznam bude dlhší, než by som si sám prial, a ja som nerád negatívny. Rozhodne tam patria údeniny, vnútornosti, vajcia, všetky druhy najmä červeného mäsa, spracované a konzervované mäsové výrobky, tučné mliečne a smotanové výrobky vrátane smotanovej zmrzliny. A pokračujem: farbené a aromatizované nápoje a sladkosti, sušené mlieko, sušené vajcia, sušené polievky s glutamátom a inými syntetickými chemikáliami vrátane všetkých výrobkov, ktoré ich obsahujú.

Ktorá plodina, potravina vás naopak fascinuje svojím zložením a tým, čo dokáže zo seba poskytnúť?

– Je ich niekoľko, bez poradia významu. Sója, cesnak, cibuľa, pšenica, brokolica, olivy, ľanové a tekvicové semeno, jahody, šošovica, čučoriedky, brusnice, maliny, ríbezle, špenát, mandle, jablko, marhuľa, hrozno, citrusy... Je ich ešte oveľa viac.

Ako správne piť? Zabúdame piť alebo pijeme kadečo. Vy propagujete čistú vodu.

– Najradšej. Pretože naše bunky nepotrebujú ani kolu, ani jupík, ani zafarbenú aromatizovanú minerálku. Jedinou tekutinou, ktorú bunky nášho tela potrebujú, je čistá voda. Za tú vám budú najvďačnejšie. Máme jej vypiť minimálne dva litre denne. A začať treba ráno nalačno dvoma pohármi. Bunky organizmu sa potešia, obličkové a žlčové kamene nedostanú šancu. Ak dávate prednosť minerálkam, mali by ste pozorne sledovať na etikete obsah sodíka, teda soli. Mal by byť čo najnižší, maximálne však 300 mg na liter minerálky.

A čo hovoríte na častý argument – načo sa trápiť zdravým jedlom, treba si dožičiť, čo hrdlo ráči, veď aj tak musíme na niečo zomrieť?

– Som presvedčený, že väčšina ľudí môže žiť tak, aby nemuseli druhú polovicu života prežiť s tabletkami, lekármi, so sestričkami a s chorobami, ktoré sa v chorobopisoch stále opakujú. Sú to stále tie isté diagnózy – ateroskleróza, ischemická choroba srdca, hypertenzia, cukrovka, nádor hrubého čreva a konečníka, rakovina prsníka, obezita, žlčníkové kamene. Po skončení štúdia som istý čas pracoval

aj na geriatrii a z rozhovorov s ľuďmi, ktorí zomierali, viem, že človek sa zrazu díva v očakávaní smrti na mnohé veci úplne inak. Prečo si pripraviť takúto frustráciu? Prečo nežiť s vedomím, že robím všetko, čo môžem? Podľa mňa netreba ísť do márnice skratkou. Veď zdravo žiť je ľahké!

Vizitka

MUDr. Igor Bukovský, PhD. (1966)
Výživou a prevenciou ochorení sa zaoberá vyše 16 rokov. Napísal knihy Miniencyklopédia prírodnej liečby, ktorá bola vydaná v štyroch jazykoch, Vegetariánske dieťa, Hľadá sa zdravý človek, Recepty na fajn časy a Návod na prežitie muža. Je členom Britskej spoločnosti pre výživu, Americkej spoločnosti klinickej výživy a niekoľkých ďalších odborných spoločností. Pôsobí ako lekár v Ambulancii klinickej výživy v Bratislave.